Psíkovia

História
Chovatelia tohto plemena usudzujú z nálezov sošiek v hroboch dynastie Han, že je staré najmenej 2000 rokov. V týchto soškách však vidia svoje obľúbené psy taktiež milovníci plemena čau čau, tibetského teriéra, shi-tzu či pekinéza. Nie je teda príliš jasné, aké psy vlastne tieto sošky predstavujú. V staršej literatúre, ktorá pojednáva o psoch pochádzajúcich z Číny, o šarpejovi žiadne záznamy nie sú. Nie je teda vôbec isté, či je šarpej tak prastarým plemenom, ako niektorý autori uvádzajú. Oveľa pravdepodobnejší je predpoklad, že šarpej je pomerne mladým plemenom, jeho predkom by mohol byť mimo iného napríklad neapolský mastin, či s ohľadom na modro-čierny jazyk i čau čau. Oficiálna verzia pôvodu tohoto psa uvádza, že jeho domovom, kde bol po storočia chovaný sú provincie okolo Čínskeho mora. Tu bol pes používaný ako lovecký pre lov divých prasiat a ako strážca stád a obydlí. neskoršie bol používaný ako bojový pes, psy, určené k boju boli v tej dobe údajne krížené s buldogmi. S príchodom komunistov boli v Číne psie zápasy zakázané, a chov týchto psov bol viac menej zakázaný. V roku 1950 bola situácia v Číne taká, že ako staré psy "Han", tak bojové psy "Dah-Let" takmer vyhynuli. V roku 1971 sa na základe článku, ktorý vyšiel v americkom tisku, rozhodol toto plemeno zachrániť mladý chovateľ Matgo Law z Hongkngu, ktorý niekoľko takýchto psov už vlastnil. Na jeho popud sa dostal šarpej do Ameriky, kde vzniklo veľa chovateľských staníc. Od tej doby sa stal šarpej veľmi obľúbeným a módnym psom.
Povaha
Šarpej je pes kľudnej, priateľskej povahy, je mierumilovný, prítulný a rád sa mazná. Povestná je jeho čistotnosť a nekonfliktnosť. V niektorých jedincoch sa môže prebudiť duch ich bojových predkov, a môžu mať povahu agresívnejšiu, je to však skôr výnimkou.